Súdružky a súdruhovia, vekslácia a opití Angličania.

Autor: Igor Lichý | 19.11.2011 o 22:51 | (upravené 19.11.2011 o 23:04) Karma článku: 9,88 | Prečítané:  2902x

Kamenné námestie prežilo svoju verziu histórie celého mesta za posledných tridsať rokov. Od komunistického necitlivého zaobchádzania s históriou, po výkladnú skriňu normalizačného režimu, potom prišli s perestrojkou veksláci a prostitútky, po revolúcii balkánske mafie a po vstupu do únie opitý Angličania.

Už som mal hotový blog, v ktorom som brojil za to, že je potrebné zachovať design práve zatvoreného hotela Kyjev, keď sa zrazu objavila informácia, že majiteľa pochopil, že má v rukách „rodinné striebro“ a  ho už nechce zbúrať, ale rekonštruovať. Po tom čo zažívame od revolúcie systematické ničenie kvalitnej architektúry z 20. storočia, znela táto správa priam neuveriteľne. Držme investorovi palce, bude to komplikované, nielen technicky, ale aj finančne. Treba si však uvedomiť, že tým sa causa „Kamenné námestie“ ešte celkom nevyrieši. Ona je totiž omnoho komplikovanejšia. A to preto, že nejde ani tak design hotela alebo obchodného domu, ktorý je naozaj hodný obdivu a zachovania ale hlavne o jeho antimestské pôsobenie na svoje okolie. Hotel Kyjev je po moste SNP asi najkontroverznejšia stavba v Bratislave. Je krásna, ale zlá. Monumentálna a elegantná stavba je zahľadená sama do seba, do svojej abstraktnej geometrickej estetiky. Pramálo však myslí na svoje okolie, na jeho mierku, na okolitú zástavbu, na mierku priestorov, ktoré okolo seba vytvára. Pre chodca idúceho okolo je celý komplex skôr nepríjemným zážitkom, ktorému je lepšie sa vyhnúť lebo generuje množstvo hluchých priestorov bez identity. Aký kontrast oproti domu na druhej strany ulice, (dnešná Volksbank)  okolo ktorého je radosť ísť a to nie preto, že je tam jedno rýchle občerstvenie. Dom od architekta Belluša, klasika slovenskej architektúry pokorne stojí v rade, nad ostatné sa nevyvyšuje a chodcovi idúcemu okolo ponúka okrem množstva obchodov aj pasáž. Ako málo stačí, aby dom bol dobrý. Keď idem okolo neho, tak vždy na chvíľu podľahnem ilúzii, že som vo veľkomeste.

Hotel Kyjev a obchodný dom Prior vznikli ako výstavné skrine socializmu, ktorými upadajúci režim chcel demonštrovať pravý opak. Neváhal pre to obetovať celý mestský blok historickej zástavby. Hodnota blokovej zástavby v Bratislave je v tom, že vytvára ulice a vnútorné dvory a tým vzniká mestské prostredie s príjemnou mierkou a živým parterom. A naozaj fungujúcich urbanistických štruktúr máme v Bratislave zúfalo málo. Zbúrali sme si niečo overené a nahradili sme to niečím síce pekným ale mimo mestského kontextu. Apropo v búraní historických budov a celých štvrtí sme asi neohrození majstri sveta. Diaľnica stredom mesta, to nenapadlo ani Ceausesca. Kto bol v Bukurešti, vie o čom hovorím.

Pre objektívnosť treba však podotknúť, že v časoch vzniku komplexu na Kamennom námestí bloková zástavba nebola ničím uznávaným ani v svetovom kontexte. V očiach komunistov predstavoval symbol buržoázneho spôsobu bývania ale ani Európske a svetové trendy neboli naklonené historickému uličnému urbanizmu. V Európe vládla moderna a s ňou aj búranie starého a výstavba moderných nových megaštruktúr, ktorým ulice a vnútorné dvory boli úplne cudzie. Návrat k blokovej výstavbe priniesla až postmoderna v osemdesiatych rokoch.

K vzniku hotela a obchodného domu sa viaže niekoľko bizardností: Napríklad, že sa nápadne podobá na Radisson Blu Royal Hotel v Kodani od architekta Arne Jacobsena. Podoba je tak nápadná, že núti k zamysleniu čo je v práci architekta inšpirácia a  čo už kopírovanie. Dielo architekta Matúšíka balansuje práve na tejto vratkej hranici.

Ďalšou čudesnosťou je, že komplex je koncipovaný ako stavba na „zelenej lúke“ ale zelenú lúku v strede Bratislavy bolo treba najprv vybúrať, čo sa nestalo úplne dôsledne. Niekoľko obytných činžovných domov ostalo a tak došlo k neuveriteľnému napätiu , keď zadné fasády bytovky s záchodovými okienkami pozerajú priamo na hlavnú fasádu minimalistického hranola obloženého spišským travertínom a  zvonkohrou. Vzniká unikátne vrstvenie, ktoré už dávno nie je negatívom ale dokladom, že mesto sa vyvíja v čase a nie vždy priamočiaro a že náhoda je veľmi kreatívny tvorca.

Ešte mi nedá nespomenúť aj Manderlák, ktorý patrí ku Kamennému námestiu, hoci stojí trochu bokom. Málokto si uvedomuje, že to bol práve mäsiar Manderla, ktorý odštartoval v Bratislave porušovanie pravidiel výškovej zástavby. Pokiaľ nepostavil svoj mrakodrap ( vraj po návšteve Ameriky) boli vysoké iba kostolné veže, ostatné domy sa držali nižšie. Paradox je, že dnes sme si na túto budovu už zvykli a nepripadá nám nijako nemiestna, hoci flagrantne porušuje merítko okolitej zástavby a aj uličnú čiaru. Po mäsiarovi Manderlovi to boli zase komunisti (práve hotel Kyjev, Stavebná Fakulta, Incheba..) po komunistoch zase kapitalisti (budova v ktorej sídli Dell na Fazuľovej, veža Aupark, výškovka na Šancovej -našťastie pozastavená). Toľko k mäsiarom a Bratislavskému urbanizmu.

Kamenné námestie prežilo svoju verziu histórie celého mesta za posledných tridsať rokov. Od komunistického necitlivého zaobchádzania s históriou, po výkladnú skriňu normalizačného režimu, potom prišli s perestrojkou veksláci a prostitútky, po revolúcii balkánske mafie a po vstupu do únie opitý Angličania.

Čo s Kamenným námestím ďalej? Najhoršie - zbúranie sme snáď už zažehnali. Či tomu pomohla viac realitná kríza z roku 2008, petície umelcov a intelektuálov alebo  osvietenie investora , môžeme iba hádať. Máme verejný priestor v absolútnom strede mesta, ale žiaľ nefunguje ideálne. Som si istý, že jediným dobrým riešením by bolo celý komplex dostavať ďalšími budovami, aj keď asi mnohí budú proti. Dostavba a zahustenie nie vždy musí znamenať zhoršenie prostredia. Ak sa urobí citlivo a sofistikovane môže znamenať zlepšenie. Hotel síce stratí svoju výtvarnú monumentalitu, keď bude čiastočne zakrytý novostavbami, ale to je nepodstatné. Je tu šanca vytvoriť nové verejné priestory, ktoré budú mať hlavu a pätu, budú mať svoju mierku a svoju identitu, šanca, aby námestie bolo námestím, kde sa budú stretávať ľudia a nie iba parkoviskom a križovatkou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?