Na prvý pohľad je to v poriadku, veď prečo by novoprišelci nemali zaplatiť starousadlíkom určité „prískočné“. Pri podrobnejšej analýze problematiky však zistíme, že je v tejto podobe zákon premrhanou šancou na riešenie viacerých problémov, ktoré súčasný systém výstavby trápia. Neprimerane dlhé schvaľovacie procesy, nedostatočná regulácia, zneužívanie konaní susedmi na vytváranie obštrukcií...
V zákone chýba klauzula, ktorá by hovorila o tom, že tento príspevok by mal byť preinvestovaný v okolí samotnej stavby. Prispelo by to k zmierneniu napätia medzi „starousadlíkmi“ a stavebníkmi, ktorí v ich susedstve stavajú novostavby a pri tom, samozrejme, ničia cesty a spôsobujú hluk a prach. Obyvatelia v okolí stavby by takto dostali určitú kompenzáciu za nepríjemnosti spojené s výstavbou v podobe opravy cesty, revitalizácie parku, nového detského ihriska a podobne.
Momentálna prax je však taká, že konania sa menia na zákopovú vojnu medzi staviteľmi (developermi alebo individuálnymi stavebníkmi) a susedmi, či občianskymi združeniami vstupujúcimi do konania. Terajší stavebný zákon dáva susedom veľa možností stavbu blokovať a susedia to aj často využívajú. Úplne bežné sú nezmyselné námietky v konaní, odvolania, dovolania, podania na prokuratúru, trestné oznámenia, žaloby – bez vecného dôvodu, len za účelom oddialiť výstavbu alebo „vytrieskať“ zo stavebníka nejaké výhody. Susedia často hľadajú formálne chyby v dokumentácii alebo formálne pochybenia úradu v procese povoľovania. Taktiež často pod vyhrážkou, že „budú robiť problémy“ požadujú, aby im staviteľ opravil fasádu alebo zateplil dom len preto, že sa stavia v ich okolí. Alebo skrátka chcú zamedziť akejkoľvek výstavbe, aby lokalita ostala nezastavaná, alebo aby tam bol park, aj keď je pozemok určený na výstavbu.
Je to komplikovaný spoločenský fenomén, ktorý by bol zrejme hodný aj sociologickej štúdie a súvisí s celkovou náladou v spoločnosti. Démonizácia developerských firiem, závisť ich úspechu, neochota akceptovať zmeny okolo seba a podobne. Táto situácia sa, samozrejme, nezmení zo dňa na deň nejakým zákonom, ale pomôcť by mohlo, keby poplatok za novostavbu nezmizol anonymne v obecnom rozpočte, ale prispel ku kultivácii prostredia v bezprostrednom okolí stavby.
Ďalším problémom stavebníctva a rozvoja miest na Slovensku sú nejasné pravidlá výstavby, napríklad nedostatočná regulácia. Veľa miest nemá spracovaný územný plán jednotlivých zón a stavby sa umiestňujú podľa smerného územného plánu, ktorý je veľmi nekonkrétny a častokrát umožňuje umiestnenie stavieb, ktoré sa do prostredia vôbec nehodia. Naopak niekedy neumožňuje stavby, ktoré by prostrediu vôbec neuškodili, ale formálne nespĺňajú niektorú podmienku územného plánu. Zákon o poplatkoch za novostavby je šancou tento zlý stav napraviť. Keby obsahoval klauzulu, ktorá by podmieňovala výber poplatkov spracovaním podrobnejšej regulácie ( územný plán zóny), určite by to naše mestá ochránilo pred mnohými obludnými projektmi, ktoré im hrozia.
Stavebníkov často trápi aj brutálne nedodržiavanie termínov v úradných konaniach. Stavebné povolenie alebo územné rozhodnutie je relatívne sofistikovaný dokument, proces jeho vzniku je takisto pomerne komplikovaný a vyžaduje si kvalifikovaný personál a samozrejme určitý čas. Stavebné povolenie k bežnej bytovke má často niekoľko desiatok strán.
Stavebné úrady sú často personálne poddimenzované. V dôsledku toho dostať dnes na Slovensku stavebné povolenie v zákonnej lehote je hotový zázrak. Toto naťahovanie času zvyšuje každému investorovi náklady na financovanie projektu. Pri bežnej bytovke odhadujem predĺženie konania o mesiac na zvýšenie nákladov o 5 000 eur, ročne teda o 60 000 eur. To sú peniaze, ktoré by sa dali na projekte ušetriť, keby úrady konali v zákonných lehotách. Riešením by bolo časť vyzbieraných poplatkov nasmerovať do skvalitnenia chodu úradov. Takto ušetrené peniaze by potom developer vo forme poplatkov odviedol do obecnej pokladnice. Preto by sa v zákone mala objaviť klauzula, že podmienkou poplatkov je dodržanie zákonnej lehoty.
Keď to zhrniem, zákon o poplatkoch za novostavby začne dávať zmysel, keď okrem spoplatnenia novostavieb zaviaže obce preinvestovať vybrané peniaze v okolí stavby, zaviaže ich, aby dodržiavali zákonné lehoty a aby podrobnejšie regulovali výstavbu. Inak je to premárnená šanca skvalitniť výstavbu a bohapusté zvýšenie daňového zaťaženia.
